Martin „Maok" Tesák

Maok, ako sa Martin sám v detstve pomenoval, je na Slovensku už pomerne zvučné meno. Hudbu začal tvoriť len tak pre seba, pre radosť. Aj keď počas doby, kedy býval  a študoval architektúru v hlavnom meste, spolupôsobil ako gitarista alternatívej rockovej kapely Volvic Pič, okrem koncertovania sa k vydaniu hudobného albumu nedostal. Keď sa po odťahovaní z Bratislavy na vidiek vrátil ku svojej pôvodnej tvorbe, začal sa rozvíjať nielen jeho jedinečný hudobný štýl, no i rokmi nazbieraný materiál na dnes už zo dve desiatky vlastných albumov. Jeho najnovší hudobný počin z tohto roka sa volá Svetelné vlákna.

Maok rád vraví, že stačí otvoriť uši nakoľko sú vstupnou bránou do sveta hudby. Na svojich koncertoch však ľuďom otvára hlavne srdcia. Je multiinštrumentalista a ako s pobavením tvrdí, vie hrať na všetkých hudobných nástrojoch, aj keď sa nájdu medzi nimi aj také, na ktoré vie hrať proste svojim osobitým spôsobom. No neobmedzuje sa len na hudobné inštrumenty a vo svojej tvorbe rád experimentuje so zvukmi predmetov okolo seba. Napokon, medzi hlukom, zvukom a hudbou, je len veľmi tenká hranica.  Najradšej improvizuje a nalaďuje sa na svoje publikum priamo na mieste. Tak môže vyvolať vo svojich poslucháčoch jedinečný pocit prítomnosti a koncert sa ľahko zmení na hudobný terapeutický kupeľ.

Pre jeho jedinečnú tvorbu je pozývaný tvoriť hudbu do divadelných či tanečnýmch inscenácií, alebo filmov - napríklad Bathory od Juraja Jakubiska. Všadeprítomnú krásu plynutia času v prírode zase mohol podtrhnúť napríklad v dokumentoch od prírodovedca Tomáša Hulíka či filmára/cestovateľa Pavla Barabáša (Premeny Tatier, Tatry zamrznuté v čase, Bhután, Ticho nad oblakmi)..

Najčastejšie ho môžete zažiť hrať na Slovensku i v Čechách na svojich koncertoch, ale i v čajovniach a rôznych festivaloch so spirituálnym alebo seberozvojovým nádychom (Drienok, Avatar Fest, Art of Being a mnohé iné).